Od Simony Gray: povídka Tomuto hovoríš hudba?!

27. ledna 2013 v 11:08 |  Tvorba členů

Tomuto hovoríš hudba?!

"Hej, veľký L, už mám text...stačí spraviť k tomu muziku!"
Otvorila dvere na podkroví, kde mali všetky nástroje, a vošla dnu. Žalúzie boli zastreté, bolo tam prítmie.
Ale Luka nikde.
"Veľký L je zaneprázdnený," ozval sa tichý hlas z kúta. Skoro ju trafil šľak - keď vchádzala, Nathana, tretieho člena ich skupiny, si nevšimla.
"Bože, ty si taký idiot, chceš, aby som tu skolabovala?" Sadla si k nemu na pohovku, zošit s textami, svojimi vlastnými textami, položila na stolík.
Mali to tak rozdelené. Ona písala, Nathan skladal, a Luke...Luke spieval a koordinoval ich. Alebo buzeroval ako to rád hovoril Nathan v jeho neprítomnosti. Hej, aj jej to niekedy liezlo na nervi...ale musela uznať, že občas sa s Nathanom na práci skutočne búrili, a potrebovali niekoho, kto ich usmerňoval. A okrem toho, Luke bol charizmatický, vedel ľudí zaujať. Keby ho nemali, nemali by úspech.
"To radšej neskúšaj, neviem podať prvú pomoc," uškrnul sa Nathan.
Nicoll si všimla, ako vyzerá - tak, ako vyzeral posledné týždne. Tak ako vyzeral odvtedy, čo začal brať to svinstvo.
"Nathan...koľko si si toho dnes dal?" opýtala sa podozrievavo.
"Prosím, Nicoll, musíme to preberať?!"
"Hej, Nat, musíme." Cítila, videla, že Nathan sa jej posledný mesiac zosypáva pred očami. Cítila sa povinná niečo s tým robiť. "Nemôžeš žiť len na liekoch od bolesti."
"Nicoll, je to môj život..." začal, ale skočila mu do reči.
"Ale sme v tom všetci spolu, Nathan...v tom aute sme boli všetci...."
"A kto šoféroval?! Vieš mi povedať, kto šoféroval?!"
Sklonila hlavu. Dúfala, že na tú noc, keď sa vracali z koncertu, veselí a bujarí, opití úspechom, že na to zabudnú. Ona na to vlastne mohla zabudnúť. Aj Luke. Okrem niekoľkých škrabancov sa im nestalo nič. To Nathan sa len pred dvoma týždňami vrátil z nemocnice.
"Luke," povedala ticho a sklonila hlavu. "Ale Nathan...čo bolo, bolo...žiješ, nebudeš mať z toho následky, tak prosím ťa, nerob z toho vedu..."
"Musím," Nathan naklonil hlavu nabok, akoby nad niečím premýšľal," pretože Luke mi všetko berie...berie mi teba..."
Pomaly sa k nej nahol hlavu, zamyslene na ňu pozeral a potom...potom ju pobozkal.
A ona jeho bozk opätovala. Nemala dôvod odtiahnuť sa.
Bol to Nathan. Nathan, ten chalan s ktorým sa stretávala každý deň, s ktorým vždy žartovala...s ktorým robila muziku.
Ale zároveň to bol Nathan s hlbokými hnedými očami, Nathan, ktorý ju chápal a...
Už viac nerozmýšľala. Rukou mu prešla po vlasoch a ich bozky boli čoraz vášnivejšie...
...chcela byť s ním, nechcela, aby ich čokoľvek oddelilo....
Ale je tu aj Luke! Luke, ktorý jej len nedávno povedal, že ju miluje, že by neprežil, keby sa jej niečo stalo...
Luke, ktorého nechcela zraniť.
Ale Nathan bol ten, ktorý už zranený bol. A potreboval ju.
Odrazu počula, ako sa otvorili dvere. Zhrozené zalapanie po dychu. Odtrhla sa od Nathana a vydesene pozerala pred seba.
Pred dverami stál Luke.
"Takže tomuto hovoríš hudba, Nicoll."
Otočil sa na päte a zatresol za sebpu dvere.
A Nicoll sa rozplakala...a jej slzy padali na zošit s textami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anonym Anonym | 27. ledna 2013 v 15:31 | Reagovat

Veľmi pôsobivé :-)

2 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 28. ledna 2013 v 12:52 | Reagovat

wow, to bylo úžasné... Málem jsem se u toho taky rozbrečela :-) :-)

3 Emily Emily | Web | 28. ledna 2013 v 15:43 | Reagovat

Velice povedené, moc to na mě zapůsobilo :-)

4 Simona Gray Simona Gray | Web | 16. března 2013 v 13:53 | Reagovat

ďakujem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama